{"id":36677,"date":"2024-02-07T14:05:24","date_gmt":"2024-02-07T13:05:24","guid":{"rendered":"https:\/\/archive.displayeurope.eu\/?post_type=article&#038;p=36677"},"modified":"2024-09-06T16:40:05","modified_gmt":"2024-09-06T14:40:05","slug":"feminizmus-s-usmevom","status":"publish","type":"article","link":"https:\/\/archive.displayeurope.eu\/sk\/article\/feminizmus-s-usmevom\/","title":{"rendered":"Feminizmus s \u00fasmevom"},"content":{"rendered":"\n<p>Na pamiatku Nady Ler Sofroni\u0107, feministick\u00e9ho hlasu, ktor\u00fd bol k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd pri podpore jednotnej v\u00edzie Bosny a Hercegoviny, \u010derpaj\u00fac z cenn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed intelektu\u00e1lky, ktor\u00e1 sa anga\u017eovala v celej Juhosl\u00e1vii i mimo nej.<\/p>\n\n\n\n<p>Viem, \u017ee&nbsp;<em>\u017dute dunje<\/em>&nbsp;bola jedna z nich, ale ostatn\u00e9 piesne sa mi vytratili z pam\u00e4ti a zanechali len pocit tepla a melanch\u00f3lie. Nada Ler mala kr\u00e1sny, odu\u0161evnen\u00fd hlas, ide\u00e1lny na spievanie tradi\u010dnej bosnianskej&nbsp;<em>sevdalinke<\/em>&nbsp;jej kolegyne feministky&nbsp;<em>drugarice<\/em>&nbsp;ktor\u00fa si vy\u017eiadal ten ve\u010der v budape\u0161tianskej re\u0161taur\u00e1cii v okt\u00f3bri 1999. Nada tam bola v r\u00e1mci skupiny feministiek z n\u00e1stupn\u00edckych \u0161t\u00e1tov Juhosl\u00e1vie, z ktor\u00fdch mnoh\u00e9 boli s \u0148ou na tej k\u013e\u00fa\u010dovej medzin\u00e1rodnej feministickej konferencii v Belehrade&nbsp;<em>Druhacu<\/em>&nbsp;v roku 1978.<\/p>\n\n\n\n<p>Zi\u0161li sme sa na stretnut\u00ed siete Women in Conflict Zones Network, ktor\u00e1 zdru\u017eovala akademi\u010dky a aktivistky zo Sr\u00ed Lanky a b\u00fdvalej Juhosl\u00e1vie s akademi\u010dkami z York University v Kanade a \u010fal\u0161\u00edch in\u0161tit\u00faci\u00ed, ktor\u00e9 sa zauj\u00edmali o \u00falohu feministiek pri kritike a rie\u0161en\u00ed ozbrojen\u00fdch konfliktov a ich n\u00e1sledkov.<a href=\"https:\/\/www.eurozine.com\/feminism-with-a-smile\/#footnote-1\">1<\/a>&nbsp;Stretnutie bolo napl\u00e1novan\u00e9 na leto 1999 v Sarajeve po predch\u00e1dzaj\u00facom stretnut\u00ed na Sr\u00ed Lanke, ale kv\u00f4li bombardovaniu Srbska zo strany NATO na jar toho roku bolo presunut\u00e9 do Budape\u0161ti. V tom \u010dase som \u017eila v Bosne a robila som v\u00fdskum v r\u00e1mci svojej doktorandskej pr\u00e1ce o \u017eenskom aktivizme a nacionalizme po vojne. Ke\u010f sa k Nade a Du\u0161ke Andri\u0107ovej, \u010fal\u0161ej bosnianskej feministke s kr\u00e1snym hlasom, pripojili v piesni \u013eudia z Belehradu, Z\u00e1hrebu a \u010fal\u0161\u00edch miest b\u00fdvalej Juhosl\u00e1vie, emocion\u00e1lny n\u00e1rek nadobudol \u010fal\u0161iu v\u00e1hu &#8211; oplak\u00e1vali straty sp\u00f4soben\u00e9 vojnou a zni\u010den\u00edm \u0161t\u00e1tu, ktor\u00fd kedysi zdie\u013eali.<\/p>\n\n\n\n<p>Nadino uva\u017eovanie o predvojnovej minulosti Bosny a Hercegoviny alebo BiH z feministick\u00e9ho h\u013eadiska bolo k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9, aj ke\u010f, ako zd\u00f4raznila, nem\u00e1 zmysel uva\u017eova\u0165 o BiH izolovane. Bola to jedna krajina. Pohybovala sa v intelektu\u00e1lne vzru\u0161uj\u00facich kruhoch v juhoslovansk\u00fdch mest\u00e1ch, Taliansku a inde; Juhosl\u00e1via bola pre jej nom\u00e1dskeho ducha pr\u00edli\u0161 obmedzuj\u00faca &#8211;&nbsp;<em>tijesno<\/em>&nbsp;-, povedala. Na za\u010diatku m\u00f4jho v\u00fdskumu mi nieko\u013eko \u013eud\u00ed povedalo, \u017ee bola jedinou feministkou v Bosne pred vojnou.<\/p>\n\n\n\n<p>Ke\u010f som ju prv\u00fdkr\u00e1t stretla, pr\u00e1ve sa vr\u00e1tila z vyu\u010dovania rodov\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed na CEU v Budape\u0161ti (moja bud\u00faca in\u0161tit\u00facia, vtedy e\u0161te nevedela) a pr\u00e1ve za\u010dala pracova\u0165 pre Sorosovu nad\u00e1ciu na jej rodov\u00fdch programoch. Po tom, \u010do som sa sna\u017eila vysvetli\u0165 svoj v\u00fdskum tak, aby mu \u013eudia rozumeli, bol rozhovor s Na\u010fou obrovskou \u00fa\u013eavou. Poznala vedeck\u00fa kritiku, s ktorou som pracovala, a okam\u017eite pochopila, odkia\u013e poch\u00e1dzaj\u00fa moje ot\u00e1zky o vz\u0165ahu medzi pohlav\u00edm a n\u00e1rodom, pre\u010do s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u010do je v st\u00e1vke. Mali sme ve\u013ea dlh\u00fdch, \u017eiv\u00fdch rozhovorov, v ktor\u00fdch som sa sna\u017eila pochopi\u0165, ak\u00e9 to pre \u0148u bolo by\u0165 feministickou akademi\u010dkou v Sarajeve pred vojnou. Kl\u00e1dla mi aj ot\u00e1zky podobn\u00e9 interview o tom, \u010do hovorili ostatn\u00e9 aktivistky, s ktor\u00fdmi som sa rozpr\u00e1vala, pri\u010dom prejavovala svoju nekone\u010dn\u00fa zvedavos\u0165 a energiu.<\/p>\n\n\n\n<p>Ke\u010f Nada stratila svoje miesto na univerzite, ke\u010f po\u010das vojny utiekla zo Sarajeva, vrhla sa koncom 90. rokov a v roku 2000 do r\u00f4znych druhov pr\u00e1ce v mimovl\u00e1dnych organiz\u00e1ci\u00e1ch a nakoniec zalo\u017eila vlastn\u00fa mimovl\u00e1dnu organiz\u00e1ciu, ktor\u00fa pomenovala pod\u013ea feministick\u00e9ho kolekt\u00edvu z \u010dias Juhosl\u00e1vie&nbsp;<em>\u017dene i dru\u0161tvo<\/em>&nbsp; (\u017eeny a spolo\u010dnos\u0165). Vyst\u00fapila na mnoh\u00fdch aktivistick\u00fdch zhroma\u017edeniach so svojimi jasn\u00fdmi a presved\u010div\u00fdmi kritikami moci, ktor\u00e9 zdokonalila po\u010das rokov p\u00edsania a vyu\u010dovania v obdob\u00ed socializmu, ale prisp\u00f4sobila ich nov\u00fdm podmienkam a slovn\u00edkom. Rada vych\u00e1dzala z antropol\u00f3gie a pozorovania, \u017ee pohlavie bolo prv\u00fdm z\u00e1kladom de\u013eby moci v \u013eudskej spolo\u010dnosti d\u00e1vno pred pr\u00edchodom kapitalizmu a existenciou proletari\u00e1tu. Moc bola pre \u0148u v\u017edy \u00fastredn\u00fdm bodom: starostlivo zd\u00f4raz\u0148ovala, \u017ee feminizmus neobhajuje &#8222;moc nad&#8220;, ale zmen\u0161enie mocensk\u00fdch rozdielov.<\/p>\n\n\n\n<p>Aktivistky jasne uviedli, \u017ee juhoslovansk\u00fd feminizmus nebol v Bosne a Hercegovine pred vojnou dobre zn\u00e1my. Niektor\u00e9 zo star\u0161\u00edch \u017eien \u010d\u00edtali feministick\u00e9 \u010dl\u00e1nky v m\u00e9di\u00e1ch vr\u00e1tane Na\u010fin\u00fdch pr\u00e1c, ale aktivizmus sa odohr\u00e1val \u010faleko v Belehrade, Z\u00e1hrebe alebo \u013dub\u013eane. Nada bola hrd\u00e1 na to, \u017ee \u0161tudentky, ktor\u00e9 u\u010dila, sa nau\u010dili myslie\u0165 \u0161iroko a kriticky, ale nemohla svoje vyu\u010dovanie zamera\u0165 konkr\u00e9tne na feministick\u00e9 pr\u00edstupy. Preto bolo d\u00f4le\u017eit\u00e9, ke\u010f v roku 2006 skupina mlad\u00fdch feministiek zapojen\u00fdch do festivalu Pitchwise venovala panel prehodnoteniu sl\u00e1vneho stretnutia z roku 1978&nbsp;<em>Drug-ca<\/em>&nbsp;. Nada bola samozrejme jednou z k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch p\u00f4vodn\u00fdch \u00fa\u010dastn\u00ed\u010dok panelu (spolu s Dunjou Bla\u017eevi\u0107 a Vesnou Pusi\u0107). Bola n\u00e1padne hrd\u00e1 na svoju \u010diernobielu fotografiu z t\u00fdch dn\u00ed, ktor\u00e1 zdobila v\u00fdstavu o tomto podujat\u00ed. Na nej bola, samozrejme, mlad\u0161ia, ale sklon hlavy a inteligentn\u00fd \u00fasmev boli rovnak\u00e9.<\/p>\n\n\n\n<p id=\"caption-attachment-30597\"> Bol to jej \u00fasmev, ktor\u00fdm bola zn\u00e1ma, a op\u00e4\u0165 sa n\u00edm mihla, ke\u010f mi rozpr\u00e1vala, ako niektor\u00ed stran\u00edcki s\u00fadruhovia pred vojnou nazvali jej postoj &#8222;feminizmom s \u00fasmevom&#8220;. Rozpr\u00e1vala, ako sa v\u017edy dr\u017eala akademick\u00e9ho jazyka, kritizovala juhoslovansk\u00fa spolo\u010dnos\u0165 z vn\u00fatra marxizmu, a tak jej pravdepodobne umo\u017enila pokra\u010dova\u0165 v pr\u00e1ci. Napriek tomu bola pre \u00farady podozriv\u00e1. Mal som pocit, \u017ee sa so stran\u00edckymi s\u00fadruhmi spr\u00e1vala chytr\u00e1cky a d\u00f4vtipne, najm\u00e4 po stretnut\u00ed s jedn\u00fdm star\u0161\u00edm mu\u017eom, ke\u010f sme raz spolu pili k\u00e1vu v sarajevskom&nbsp;<em>Komplexe Skenderija<\/em>&nbsp;komplexe. Pre\u0161iel okolo n\u00e1\u0161ho stola, aby Nade povedal, \u017ee je &#8222;st\u00e1le kr\u00e1sna&#8220;, a nazval ju svojou b\u00fdvalou milenkou (<em>\u013eubov\u0148ou<\/em>). S \u00fasmevom ho opravila: &#8222;l\u00e1ska&#8220; (<em>ljubav<\/em>). \u00c1no, &#8211; povedal, &#8211; bolo to len v mojich snoch. Ke\u010f odi\u0161iel, Nada mi s pobaven\u00edm rozpr\u00e1vala, ako ho raz v nap\u00e4tom politickom obdob\u00ed za\u010diatkom osemdesiatych rokov poslala vn\u00fatorn\u00e1 pol\u00edcia zisti\u0165, \u010di ten feminizmus nie je nie\u010do nebezpe\u010dn\u00e9. Presved\u010dila ho, \u017ee je st\u00e1le oddanou marxistkou, ale aj on sa do nej zrejme zamiloval a nieko\u013ekokr\u00e1t jej priniesol kvety.<\/p>\n\n\n\n<p>Jej nesmel\u00fd, koketn\u00fd sp\u00f4sob, ako tohto mu\u017ea postavi\u0165 na jeho miesto a z\u00e1rove\u0148 zosta\u0165 n\u00edm obdivovan\u00e1, dobre zapadal do obrazu, ktor\u00fd vykreslila o tom, ako ona a ostatn\u00e9 juhoslovansk\u00e9 feministky pre\u017e\u00edvali stretnutie so z\u00e1padn\u00fdmi feministkami po\u010das&nbsp;<em>Drug-ca<\/em>. Pova\u017euj\u00fac ma za pr\u00edli\u0161 mlad\u00fa na to, aby som si to pam\u00e4tala, \u017eivo opisovala hipis\u00e1cky, pr\u00edrodn\u00fd \u0161t\u00fdl zahrani\u010dn\u00fdch feministiek, ktor\u00e9 sa objavovali s chlpat\u00fdmi podpazu\u0161kami, neu\u010desan\u00fdmi vlasmi a bez podprsenky. Pre juhoslovansk\u00e9 \u017eeny to bolo dos\u0165 \u0161okuj\u00face, ale najviac znepokojuj\u00face bolo, \u017ee cudzinky trvali na \u010disto \u017eensk\u00fdch priestoroch. Nada a jej kamar\u00e1tky nechceli vyl\u00fa\u010di\u0165 mu\u017eov. Mali nieko\u013eko dobr\u00fdch spojencov a nemali \u017eiadnu v\u00edziu vytvorenia feministickej spolo\u010dnosti bez mu\u017eov. (Nespomenula, ako sa c\u00edtili lesby alebo in\u00e9 \u010dlenky skupiny, a ja som vyc\u00edtila obrysy niektor\u00fdch klasick\u00fdch rozporov medzi feministkami, ale to nebolo s\u00fa\u010das\u0165ou jej rozpr\u00e1vania)<\/p>.\n\n\n\n<p>Pov\u00e1le\u010dn\u00e9 Sarajevo nebolo v mnoh\u00fdch oh\u013eadoch Na\u010fin\u00fdm \u017eivlom. Tr\u00e1pili ju nov\u00e9 o\u010dak\u00e1vania etnicko-n\u00e1rodnostnej lojality a znakov identity, najm\u00e4 ako ateistku \u017eidovsk\u00e9ho p\u00f4vodu, ktor\u00e1 nezapadala do \u017eiadnej z dominantn\u00fdch skup\u00edn. Jej organiz\u00e1cia \u017deny a spolo\u010dnos\u0165 dlho nepre\u017eila hru na darcov a za\u010dala tr\u00e1vi\u0165 viac \u010dasu na chorv\u00e1tskom pobre\u017e\u00ed, kde mala od\u00eds\u0165 do d\u00f4chodku. C\u00edtim sa \u0161\u0165astn\u00e1, \u017ee som mala mo\u017enos\u0165 vypo\u010du\u0165 si Nadine pr\u00edbehy a zapoji\u0165 sa do diskusi\u00ed s \u0148ou v obdob\u00ed, ktor\u00e9 bolo v pr\u00edkrom rozpore s obdob\u00edm, v ktorom sa etablovala. V jej kritik\u00e1ch sa v\u017edy prejavilo jej akademick\u00e9, feministick\u00e9 a marxistick\u00e9 kritick\u00e9 c\u00edtenie a v\u017edy ich sprev\u00e1dzal ten \u0161irok\u00fd \u00fasmev srde\u010dnej a l\u00e1skavej du\u0161e.<\/p>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<p><a href=\"https:\/\/www.eurozine.com\/feminism-with-a-smile\/#anchor-footnote-1\">1<\/a> <code>Pozrite si zv\u00e4zky vydan\u00e9 z tejto siete: W. Giles, M. de Alwis, E. Klein, N. Silva a M. Korac, eds.&nbsp;<em>Feministky pod pa\u013ebou: Giles a J. Hyndman, eds.&nbsp;<em>Miestami n\u00e1silia: Gender and conflict zones<\/em>, Univ of California Press, 2004.<\/code><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Na pamiatku Nady Ler Sofroni\u0107, feministky, ktor\u00e1 sa zasl\u00fa\u017eila o podporu jednotnej v\u00edzie Bosny a Hercegoviny, \u010derpaj\u00fac z cenn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed intelektu\u00e1lky, ktor\u00e1 sa anga\u017eovala v celej Juhosl\u00e1vii i mimo nej.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":36521,"parent":0,"template":"","tags":[],"displeu_category":[],"class_list":["post-36677","article","type-article","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/archive.displayeurope.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/article\/36677","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/archive.displayeurope.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/article"}],"about":[{"href":"https:\/\/archive.displayeurope.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/article"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archive.displayeurope.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archive.displayeurope.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/36521"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/archive.displayeurope.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=36677"}],"wp:term":[{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/archive.displayeurope.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=36677"},{"taxonomy":"displeu_category","embeddable":true,"href":"https:\/\/archive.displayeurope.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/displeu_category?post=36677"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}